utorok, 15. januára 2013

Ako sa Lipšic advokátom stal 2

(Reakcia na komentár Martina Ruzínskeho pod pôvodným článkom)

Minulý týždeň som zverejnil materiál, ktorý spochybňuje justičnú skúšku absolvovanú Danielom Lipšicom v roku 2001. S radosťou konštatujem, že blog rezonoval a rezonuje naďalej. Ľudia sa pýtajú, snažia sa dopátrať čo najviac podrobností, hnutie O2H – Reálna demokracia dokonca vyzvala Lipšica, aby sa verejne k veci vyjadril. V prípade, že to tak Lipšic neurobí, plánuje hnutie podať trestné oznámenie.

Vždy som bol za to, aby čitatelia vyjadrovali svoj súhlas či nesúhlas s faktami uvádzanými v mojich blogoch. Pokiaľ vyjadrujú nesúhlas, resp. pokiaľ blog kritizujú, nemám s tým problém, pokiaľ sú ku kritike uvádzané aj relevantné fakty, ktoré by moje tvrdenia mali vyvracať.

Tento blog je mojou odpoveďou na komentár, ktorý pod mojím posledným blogom zanechala osoba, vystupujúca pod menom Martin Ruzínsky. Komentár som si viac krát prečítal a keďže vykazuje aj isté známky odbornosti (i keď určite to nepísal profesionálny právnik) a snahu relevantne reagovať, rozhodol som sa k nemu napísať svoju reakciu. Najprv uvediem kompletné komentáre Ruzínskeho a potom svoju reakciu.

Martin Ruzinsky 10. januára 2013 1:24

Tento článok sa možno opiera o nejaké fatky ale je plný domnienok autora a autor si v ňom pletie pojmy... Justičná skúška nemá nič spoločné napríklad s oprávnením vykonávať činnosť v advokácií - na to stačí advokátska skúška (netreba justičná!) Tiež Justičná skúška nemá nič spoločné s činnosťou Notára, lebo na túto činnosť treba úspešne absolvovať Notársku skúšku (Nie Justičnú!!!) a do tretice, na to aby mohol byť niekto prokurátorom predsa tiež nepotrebuje Justičnú skúšku! Autor si sám v tomto článku odporuje ked nijako nenamieta a ani sa negatívne nevyjadruje k Lipšicovej činnosti na Vojenskej prokuratúre v Prešove ale zároveň konštatuje že Lipšic nemá právo vykonávať takmer nič čo sa týka právnych profesii!? Ak by sa aj potvrdilo a dokázalo že Lipšic a další zložilli Justičnú skúšku v rozpore s príslušným (citovaným) zákonom a túto by im odňali, resp. oficiálne znegovali, tak minimálne má legitímne zloženú advokátsku skúšku, čiže min. Advokátom alebo prokurátorom môže byť úplne legálne...

Martin Ruzinsky 10. januára 2013 2:19

A ešte dodám, že Lipšicova činnosť od skončenia školy v r. 1996 až do nástupu na pozíciu vedúceho úradu Ministerstva spravodlivosti SR bola činnosťou právnickou akurát v inom pracovnom alebo obdobnom pomere, počas ktorej mohol získať skúsenosti potrebné na výkon funkcie sudcu. Čiže tu žiadny rozpor z § 61 odst. 1. nie je. Tento Zákon bol totiž napr. v tomto § 61 dosť vágne a málo jednoznačne definovaný. Takže podľa mňa mu vtedajší Minister spravodlivosti mohol túto dobu započítať do prípravnej služby a skrátiť tak túto prax o max 2 roky. Jediný nevysvetelný "problém" Lipšicovej Justičnej skúšky vidím len v tom, že z dostupných internetových zdrojov sa ťažko dopátrať k tomu jednému nutnému roku tzv. prípravnej služby...

Ešte k mýleniu si pojmov autora tohoto článku: Titul Judr. je "len" akademický titul druhého stupňa udelovaný absolventom právnických fakúlt po vykonaní rigoróznej skúšky... čiže tiež na to netreba žiadna justičná skúška a ani Justičná prax... Justičná skúška je potrebná len ak chce niekto vykonávať funkciu sudcu! No sudcom sa úspešný absolvent Justičnej skúšky stane iba vtedy, ak ho do tejto funkcie navhrne vláda a zvolí parlament a následne vymenuje prezident. Takže na záver: Judr. Daniel Lipšic nevykonáva v súčasnosti žiadnu protiprávnu činnosť a celkom určite nezneužil žiadnu právomoc verejného činiteľa a tento článok je z objektívneho hľadiska max tendenčný s cieľom ho očierniť

Moja reakcia

Komentár Martina Ruzínskeho (10.01.2013 1:24) je nepochopením obsahu blogu a odvádzaním od témy. Ja som sa snažil v blogu poukázať na to, že verejný činiteľ – poslanec NR SR je zapísaný do zoznamu advokátov vedeného Slovenskou advokátskou komorou na základe odbornej justičnej skúšky, pre ktorej zloženie absentovali v danom čase zákonné predpoklady. Tieto závery konštatuje napokon i Ústavno-právny výbor NR SR, čo vyvracia úvahy o nedôvodnosti, účelovosti, predpojatosti a nepravdivosti mnou uvádzaných faktov.

V konkrétnej rovine ide o to, že Daniel Lipšic nebol zapísaný do zoznamu advokátov na základe zloženia advokátskej skúšky, ale v dôsledku uznania odbornej justičnej skúšky Slovenskou advokátskou komorou. V tomto smere poukazujem na ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 132/1990 Zb. o advokácií v znení platnom ku dňu 10. 04. 2002 (ďalej aj ako „zákon o advokácií“) , podľa ktorého „Komora zapíše do zoznamu advokátov na písomnú žiadosť do dvoch mesiacov odo dňa jej obdržania toho, kto a) je plne spôsobilý na právne úkony, b) získal vysokoškolské vzdelanie v magisterskom štúdiu v študijnom odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike alebo má nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania na vysokej škole v zahraničí, c) vykonal najmenej trojročnú prax ako advokátsky koncipient, d) zložil advokátsku skúšku, e) je bezúhonný, f) zložil sľub do rúk predsedu Komory. Podľa ustanovenia § 5 zákona o advokácií „Komora môže uznať za advokátsku skúšku aj justičnú, arbitrážnu a inú rovnocennú právnu skúšku a do povinnej praxe advokátskeho koncipienta započítať sčasti alebo celkom aj inú právnu prax.“.

Postup Slovenskej advokátskej komory bol v súlade so zákonom o advokácií, pretože komora postupovala podľa § 5 zákona. Komora pri uznávaní justičnej skušky za advokátsku skúšku nemá právo či možnosť kontrolovať zákonnosť zloženia odbornej justičnej skúšky Danielom Lipšicom. Rovnako komora mohla započítať do povinnej praxe koncipienta právnu prax Lipšica, ktorú od dosiahnutia druhého stupňa právnickeho vzdelania pán L. vykonával.

Pochybnosti o zákonnosti „zloženia“ odbornej justičnej skúšky Danielom Lipšicom vyplývajú z absencie pracovného pomeru Lipšica ako justičného čakateľa k akémukoľvek súdu. Zákon č. 335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch v znení platnom ku dňu 10. 04. 2002 (ďalej aj ako „zákon o súdoch a sudcoch“) totiž umožňoval zložiť odbornú justičnú skúšku len justičnému čakateľovi v pracovnom pomere k súdu, ktorý zložil predpísaný sľub predsedovi príslušného krajského súdu a výkonával (pod dozorom sudcu) jednotlivé úkony vyhradené samosudcovi. Nakoľko Lipšic nevykonával prípravnú službu justičného čakateľa (a teda nebol v pracovnom pomere so súdom v postavení justičného čakateľa, nezložil sľub do rúk predsedu krajského súdu a nevykonával úkony vyhradené samosudcovi pod dohľadom sudcu), existuje dôvodné podozrenie, že na jeho strane neboli splnené hmotnoprávne podmienky pre zloženie odbornej justičnej skúšky.

V tomto kontexte je potom tvrdenie Martina Ruzinského „Ak by sa aj potvrdilo a dokázalo, že Lipšic a ďalší zložili justičnú skúšku v rozpore s príslušným (citovaným) zákonom a túto by im odňali, resp. oficialne znegovali, tak minimálne má legitímne zloženú advokátsku skúšku, čiže min. advokátom alebo prokurátorom môže byť úplne legálne“ nesprávne. Nesprávnosť spočíva v tom, že pán L. nebol zapísaný do zoznamu advokátov na základe zloženia advokátskej skúšky, ale na základe uznania odbornej justičnej skúšky za advokátsku skúšku (podľa § 5 zákona o advokácií).

Z obsahu platného znenia zákona o súdoch a sudcoch však nevyplýva žiadna sankcia, ktorou by bolo vyššie uvedené konanie postihnuteľné. Pravdepodobne preto, že zákonnodarca nepredpokladal, že by mohol takýto stav nastať. Platná právna úprava neobsahovala možnosť sankcionovať Lipšica spôsobom, v dôsledku ktorého by sa na neho hľadelo ako keby skúšku nevykonal. To znamená, že „odňatie odbornej justičnej skúšky“ je s najväčšou pravdepodobnosťou len teoretická možnosť, ku ktorej v praktickej rovine s najväčšou pravdepodobnosťou vo vzťahu k Lipšicovi nedôjde. Ak by aj bola NR SR prijatá norma, ktorá by to do budúcnosti dovoľovala, s ohľadom na zákaz retroaktivity by už nebolo možné postihnúť nezákonnosť pri zložení odbornej justičnej skúšky Danielom Lipšicom.

Vo vzťahu ku komentáru Martina Ruzínskeho (10.01.2013 2:19) uvádzam, že ani ním uvádzaný „dostatok“ uznanej právnej praxe nič nemení na tom, že Lipšic nebol v pracovnom pomere k súdu a teda nespĺňal zákonné predpoklady pre zloženie odbornej justičnej skúšky. Vyslovene zavádzajúce je tvrdenie, že „justičná skúška je potrebná len ak niekto chce vykonávať funkciu sudcu“. Práve s ohľadom na uznanie justičnej skúšky za advokátsku skúšku, v čoho dôsledku komora zapísala Lipšica za advokáta, je tento dotyčný zapísaný do zoznamu advokátov i napriek tomu, že nezložil advokátsku skúšku a odbornú justičnú skúšku zložil nezákonne. O tom, či Daniel Lipšic naplnil svojím konaním všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa môže rozhodnúť len príslušný súd. Či bolo konanie pána L. morálne a etické si môže vytvoriť názor každý sám za seba.

Nerozumiem, čo myslel pán Ruzínsky touto vetou: „Ešte k mýleniu si pojmov autora tohoto článku: Titul Judr. je "len" akademický titul druhého stupňa udelovaný absolventom právnických fakúlt po vykonaní rigoróznej skúšky... čiže tiež na to netreba žiadna justičná skúška a ani Justičná prax...“. Ja som sa na žiadny titul JUDr. neodvolával... A pojmy si nemýlim ja (nakoľko o právničine niečo viem), ale osoba vystupujúca pod menom Martin Ruzínsky.

A na záver ešte uvádzam. Nie môj článok, ale komentár Ruzínskeho je tendenčný a zavádzajúci. Martin, pozdravte odo mňa Daniela...

utorok, 8. januára 2013

Ako sa Lipšic advokátom stal

TASR dňa 22.11.2001 uviedla správu, že Daniel Lipšic vtedajší vedúci Úradu Ministerstva spravodlivosti SR, zložil justičné skúšky s vyznamenaním. Krátko po úspešnom zložení justičných skúšok bol 28.1.2002 zapísaný do zoznamu advokátov advokátskej komory.

„K sudcom ani prokurátorom sa zatiaľ nechystám, najbližšia je mi advokácia.“ Konštatoval vtedy pre TASR Lipšic. Podľa jeho slov každý politik má mať svoju profesiu, aby mohol byť v politike nezávislejší. Napriek tomu, že zastáva post podpredsedu KDH (rozumej v období vydania tlačovej správy), cíti sa byť viac právnikom ako politikom. „Justičná skúška je zvyšovaním mojej právnickej kvalifikácie“, spresnil Lipšic.

Túto tlačovú správu si môžete prečítať na: http://www.sme.sk/c/166807/lipsic-zlozil-justicne-skusky-s-vyznamenanim.html.

Tak sa pozrime na to, ako je to so zvyšovaním Lipšicovej právnickej kvalifikácie. Čítajte pozorne, lebo Lipšic vynaložil obrovské úsilie na to, aby príbeh jeho justičnej skúšky zapadol prachom. Lenže nezapadne. Sľúbil som sebe aj Vám, že nenechám na jeho kvádre ani jednu nitku suchú, keď bude klamať a zavádzať. Vždy sa budem opierať o overiteľné fakty a urobím tak aj v tomto prípade.

Takže poďme pekne po poriadku.

6.novembra 2001 vtedajší vedúci Úradu Ministerstva spravodlivosti SR Daniel Lipšic, navrhol pána Daniela Lipšica na vykonanie advokátskych skúšok. Vtedajší minister spravodlivosti Ján Čarnogurský sa najprv zdráhal podpísať návrh (neskôr vám ozrejmím prečo), ale napokon podpísal. Takže Lipšic sa navrhol, potom si to podpísal a minister schválil.

Musel konať rýchlo lebo vedel, že v apríli 2002 nadobudne účinnosť Zákon o štátnej službe a pozíciu vedúceho Úradu Ministerstva spravodlivosti SR bude musieť ako politický nominant opustiť. Tak sa rýchlo navrhol, návrh si podpísal a Čarnogurský schválil.  22.novembra 2001 zložil justičné skúšky. Ďalej už viete. Január 2002 - zapísaný do zoznamu advokátov a 31.marec 2002 - odchod z pozície vedúceho Úradu Ministerstva spravodlivosti SR v dôsledku už vyššie zmieňovaného Zákona o štátnej službe.

Poviete si no a?!

No a ide o to, ako sa Lipšic vôbec dostal k možnosti absolvovať justičnú skúšku? Aby ste mohli absolvovať justičné skúšky, musíte mať status justičného čakateľa a podmienky možnosti absolvovania tejto skúšky vymedzuje zákon. Pozrime sa, aký zákon bol v platnosti v čase, keď sa Lipšic navrhoval na justičnú skúšku, ktorú následne absolvoval 22.novembra 2001.

Zákon č.335/1991 Zb. o súdoch a sudcoch

§61

Prípravná služba justičných čakateľov
(1) Účelom prípravnej služby je odborne pripraviť justičných čakateľov pre výkon funkcie sudcu. Prípravná služba justičných čakateľov trvá tri roky. Minister spravodlivosti môže na žiadosť justičného čakateľa čiastočne započítať do prípravnej služby právnickú činnosť v inom pracovnom alebo odbornom pomere, ak čakateľ získal počas jej trvania skúsenosti potrebné na výkon funkcie sudcu. Skrátenie čakateľskej praxe nemôže presahovať dva roky.
(2) Justiční čakatelia vykonávajú prípravnú službu na súdoch a v Justičnej akadémii.
(3) Prípravná služba justičného čakateľa sa začína jeho prijatím do prípravnej služby predsedom príslušného krajského súdu po absolvovaní výberového konania a skončí sa vykonaním odbornej justičnej skúšky.
(4) Odborná justičná skúška sa považuje za kvalifikačnú skúšku podľa osobitného predpisu.

§62

(1) Do pracovného pomeru justičného čakateľa možno prijať len toho, kto spĺňa predpoklady pre funkciu sudcu (§34 ods.1, 2, 3) s výnimkou veku, skúsenosti a odbornej justičnej skúšky.
...........
(5) Justičný čakateľ skladá pri nástupe do práce do rúk predsedu príslušného krajského súdu tento sľub: „Sľubujem na svoju česť a svedomie, že sa budem správať zákonmi, budem sa svedomite pripravovať na výkon sudcovskej funkcie a osvojím si zásady sudcovskej etiky.“

Z uvedeného zákona v súvislosti s Lipšicom nás hlavne zaujíma prípravná služba justičného čakateľa v trvaní troch rokov, z čoho dva môže minister spravodlivosti odpustiť, za predpokladu, že čakateľ získa v inom pracovnom pomere skúsenosti potrebné na výkon funkcie sudcu (§61 ods.1)

Ďalej nás zaujíma (§61ods.3), že prípravná služba justičného čakateľa sa začína jeho prijatím do prípravnej služby predsedom príslušného krajského súdu po absolvovaní výberového konania.

§62 ods. 1 a 5 nás zaujíma tiež.

§61 ods.1
Čo hovorí pohľad do kariérneho životopisu, kariérneho politika Lipšica v súvislosti s dĺžkou prípravnej služby?

Lipšicov oficálny životopis na Wikipédii.

Rok 1996 - ukončenie Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave (to uvádzam v záujme nadobudnutia dokonalého prehľadu)

1996 – 1997 Vedúci projektu konkurzného práva v Poradenskom stredisku pre Slovenské podniky a banky (reálne počítajte prax 1,5 roka, ktorá ale nemá nič spoločné s potrebami praxe justičného čakateľa)

1997 – 1998 Vojenská obvodná prokuratúra Prešov (ak rok 1997 som počítal celý v predchádzajúcom pôsobisku, nemôžem ho započítať tu, hoci ho v životopise uvádza. Takže počítam maximálne 11 mesiacov, lebo 9 decembra 1998 nastupuje ako vedúci Úradu Ministerstva spravodlivosti SR. Opäť nemôžeme hovoriť o potrebnej praxi v súvisiacej s potrebami praxe justičného čakateľa)

1998 Valko & Partners (tu môžeme hovoriť o čiastočnej praxi, aj keď osobne si myslím že formálnej....ale dobre, držme sa faktov). Nemôžeme však hovoriť ani o jednom celom roku, lebo v tom istom roku pôsobil ešte na Vojenskej obvodnej prokuratúre v Prešove a 9.decembra nastupuje ako vedúci Úradu Ministerstva spravodlivosti SR

9.12.1998 – 31.3.2002 vedúci Úradu Ministerstva spravodlivosti SR (tu sa rovnako nejedná o prax ktorú vyžaduje vyššie uvedený zákon)

Suma sumárum o dĺžke potrebnej praxe pre justičného čakateľa Daniela Lipšica môžeme hovoriť akurát v súvislosti s pôsobením u Valko & Partners ako advokátsky koncipient, čo je doba maximálne 9 mesiacov aj to pochybnej koncipientskej praxe!

§61 ods.3
Ak mal byť Lipšic justičným čakateľom, bol by to súbežný pracovný pomer s pozíciou vedúceho Úradu Ministerstva spravodlivosti SR, čo je ťažko predstaviteľné. Navyše musel by tam byť vybratý výberovým konaním na Krajskom súde. Nikde o tom nie je záznam....

§62 ods.1 a 5
V Lipšicovom prípade je to úplne na vode.....

Ako dodatok k uvedeným skutočnostiam ďalej predkladám UZNESENIE 849 (146 schôdza) Ústavnoprávneho výboru Slovenskej republiky, zo dňa 19.februára 2002 (krátko po tom ako bol Lipšic zapísaný na základe skúšok do zoznamu advokátov)

K odbornej justičnej skúške zamestnancov Ministerstva spravodlivosti SR

Uznesenia konštatuje že:
Minister spravodlivosti SR (v tom čase Ján Čarnogurský) nepredložil hodnoverné doklady o tom, že piati zamestnanci Ministerstva spravodlivosti SR (Mgr. Alena Roštárová, Mgr. Hana Posluchová, Mgr. Peter Štift, JUDr. Daniel Lipšic, JUDr. Katarína Valová) v čase po prvom decembri 1999 ústavne a zákonne konformným spôsobom zložili odbornú justičnú skúšku, pretože ani jeden z nich v rozhodnom čase nespĺňal jeden zo základných zákonných predpokladov – absolvovať prípravnú službu justičného čakateľa.
Viď článok: Ako sa stal Lipšic právnym expertom

Takže zhrňme si fakty o advokátskom titule Daniela Lipšica:

  1. Nemal zákonom požadovanú dĺžku praxe, ktorá sa vyžadovala aby mohol absolvovať justičné skúšky. Zákon vyžadoval 3 roky, minister mu mohol odpustiť maximálne 2 dva roky a reálne mal 9 mesiacov!
  2. On nebol ani justičný čakateľ tak, ako to vyžaduje zákon!

Uvedené fakty hovoria o tom že:

Daniel Lipšic zneužil právomoci verejného činiteľa, keď v roku 2001 ako vedúci úradu Ministerstva spravodlivosti SR požiadal a sám sebe podpísal návrh na vykonanie odbornej justičnej skúšky a to i napriek tomu, že nespĺňal zákonné predpoklady na jej vykonanie. Všetko nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin, nakoľko Daniel Lipšic získal odbornú justičnú skúšku nezákonným spôsobom a nemá teda právo vykonávať funkciu sudcu, prokurátora, notára, alebo advokáta!!!

Musím naznačiť ešte etický rozmer „skvelej kariéry pána dokonale čistého“, ktorý súvisí s rokmi o ktorých som písal. Jedná sa o roky 1996 až po november 2001 kedy zložil jeho „slávne justičné skúšky“.
1996 – 2000 postgraduálne štúdium na Právnickej fakulte UK Bratislava (PhD.)
1998 – 2000 postgraduál na Harvard Law School v Cambridge USA

To si samozrejme priraďte k rokom a pozíciám, ktoré som uvádzal vyššie v texte, v súvislosti s jeho praxou. Že sa v tom strácate? Že to ani nie je reálne možné všetko fyzicky úspešne absolvovať? Už viete prečo hovorím o etickom rozmere? Takto hladko sa katapultoval pán dokonalý k závratnej kariére a nám teraz halucinuje o nejakých jeho snoch a novom Slovensku.....! Ďakujem neprosím!!!

Ale ako vravím, ja na rozdiel od Lipšica sľuby plním a to vám hovorím, neostane na ňom suchá nitka a budem sa vŕtať aj v tom jeho Harvarde a v ďalších jeho praktikách. Úprimne povedané, mne už tie jeho hovná ani nesmrdia, veď aj to musí niekto robiť.....

A ešte mu poopravím trochu image právnika, ktorý si tak úzkostlivo pestuje vo verejnosti.

Rok Miesto
1996 – 1997 Vedúci projektu konkurzného práva v Poradenskom stredisku pre Slovenské podniky a banky
1997 – 1998 Vojenská obvodná prokuratúra Prešov
1998 Valko & Partners
9.12.1998 – 31.3.2002 vedúci Úradu Ministerstva spravodlivosti SR
1.4.2002 – 15.10.2002 Valko & Partners
15.10.2002 – 7.2.2006 Minister spravodlivosti SR
2006 – 2010 Poslanec NR SR
9.7.2010 – 4.4.2012 Minister vnútra SR
Máj 2012 poslanec NR SR, predseda Nová väčšina

Ak dobre počítam, tak za uplynulých 16 rokov, kedy ukončil vysokú školu, sa pán Lipšic hral na „právnika“ presne 3 roky a 6 mesiacov. 12 rokov a 6 mesiacov robil a robí profesionálne politiku. Pripomínam ako rád zdôrazňuje, že každý politik by mal mať svoju profesiu, aby bol schopný stáť na svojich nohách a bol od politiky nezávislý.

Takže ako je to Daniel s tvojou samostatnosťou a nezávislosťou ? Hovoríš, že sa cítiš viac právnik ako politik.... Naozaj zaujímavé, možno až patologické. Obávam sa, že tvoj problém Daniel je, že sa asi už fakt vôbec necítiš....! A ani klamať nevieš...